Môj sused, Steve Jobs, bol v poslednej dobe často označovaný v médiách. Obchodné tlače, spravodajstvo, blogosféra, a takmer všetci ostatní písali poeticky o „najväčšom CEO všetkých čias“, hovoriac, že toto „zázračné dieťa“ má tvar samotnej podstaty nášho života s jeho genialitou.
Je to všetko pravda, ale tu v Palo Alto, Steve Jobs nie je len ikonou, on je tiež ten, ktorý žije na našej ulici.
Prvýkrát som stretla Steva (hovorí mu snáď ešte niekto pán Jobs ?) pred rokmi na záhradnom večierku. Bola som tak mimo z blízkosti jeho DNA, že som sťažka vydala nejaké slovo. Som si istá, že som urobila víťazný prvý dojem, keď som skomolila svoje vlastné meno pri našom predstavení.
Sledovala som, ako on plával v bazéne so svojím synom. Vyzeral ako obyčajný človek, dobrý otec, ktorý sa baví so svojimi deťmi.
Druhý krát som ho stretla, keď naše deti chodili spolu do školy. Na jednej akcií v škole, počúval výklad učiteľa o význame vzdelania (počkať, nie je to jeden z tých high-tech bohov, ktorí ani nieje ani absolvent vysokej školy?), kým my ostatní sme sedeli okolo v snahe predstierať, že prítomnosť Steva Jobsa v miestnosti úplne normálna.
Onedlho potom, som videla Steva, keď som si išla zabehať v našom okolí. Bol hlboko v rozhovore s mladšou verziou seba samého – v džínsoch, čiernom tričku a typickými okuliarmi. Musela som vyzerať ako idiot, keď som zakopla o prasklinu v chodníku, v snahe vyhnúť sa im.
Bolo to na Halloween, nie dlho potom, keď som si uvedomila, že vlastne poznal moje meno (áno, moje meno!). On a jeho žena vyzdobili svoj dom aby vyzeral sakramentsky strašidelne (konkrétne to bola strašidelná záhrada). Sedel na chodníku, oblečený ako Frankenstein. Ako som šla okolo so svojim synom, Steve sa usmial a povedal: „Ahoj Lisen.“ Môj syn myslel, že som tá najlepšia mama v meste, keď si uvedomil, že ma pozná sám Steve Jobs.
Vďaka za tento moment Steve!
Od tej doby vždy, keď som ho videla v našom susedstve, neváhala som sa usmiať a pozdraviť ho. Steve vždy oplatil láskavosť, čím preukazoval, že je to génius, ale tiež dobrý sused.
Postupom času sa to zmenilo. Prechádzky boli menej časté, chôdza pomalšia, úsmev nebol ako predtým. Začiatkom tohto roka, keď som videla, Steva a jeho ženu držiaci sa za ruky pri prechádze našou ulicou, som vedela, že niečo bolo inak. Dnes to vie už celý svet.
Kým Newsweek, denník Wall Street Journal a CNET pokračovali v písaní článkov o vplyve doby Steva Jobsa, nebudem uvažovať nad MacBook Air, na ktorom píšem alebo nad iPhone, s ktorým telefonujem, ale budem myslieť na deň, kedy som ho videla na maturite jeho syna. Steve tam stál, slzy mu stekali po lícach, mal široký úsmev a bol pyšný, ako jeho syn získal diplom vo svojej ceste za svetlou budúcnosťou, zanechajúc za sebou dobrého človeka a dobrého otca. Práve jeho syn je Stevov najdôležitejší odkaz.
Zdroj: PaloAltoPatch
